Podujatie pripravil mestský úrad v spolupráci s mimovládnou organizáciou (MVO) Ľudia a voda a zúčastnilo sa na ňom viac ako 50 odborníkov z oblasti ekológie, urbanizmu, architektúry, zástupcovia občianskych združení, miestnych a regionálnych samospráv.
Seminár, ktorý rieši problematiku vody a ochrany klímy, pozitívne hodnotil aj štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Jaroslav Jaduš. Ako povedal pre TASR, \"úlohou nášho rezortu je v spolupráci s predstaviteľmi miest a obcí vypracovať takú legislatívu, ktorá bude znamenať zásadný obrat v kultúre vody a zásadný obrat vo vzťahu k mestskej zeleni. Pevne verím, že k tomu výraznou mierou prispeje aj tento odborný seminár. \"
Cieľom zasadania bola predovšetkým prezentácia ambícií Prešova, ktorý chce vytvárať pre občanov zdravé prostredie a umožniť odbornú diskusiu expertov zo Slovenska s kolegami z Nemecka a Českej republiky o technologických riešeniach ochladzovania mestskej klímy prostredníctvom lepšieho hospodárenia s vodou.
\"V meste Prešov už niekoľko rokov registrujeme postupné vysúšanie prostredia a zhoršovanie klímy. Vysušovanie mestského prostredia pôsobí ako horúca platňa, ktorá okrem presušenia vytláča oblačnosť do horských oblastí. S tým súvisiace opakované prietrže mračien spôsobujú povodne v hornej časti povodia Torysy, ktoré v konečnom dôsledku ohrozujú Prešov a prešovský región, \" uviedol pre TASR zástupca MVO Ľudia a voda Michal Kravčík. Presušené mestské prostredie zhoršuje podľa Kravčíka aj kvalitu života, spôsobuje vysoké teploty v letnom období a nižšiu vlhkosť ovzdušia, následkom čoho sa nepochybne zvyšuje u obyvateľstva výskyt alergických ochorení.
V ďalšom programe informoval hlavný architekt mesta Prešov Vladimír Ligus o manažmente vôd na území mesta a zástupca ZMOS-u Martin Kováč hovoril o zásadách, ktoré prijalo združenie pre integrovanú ochranu vôd. Marco Schmith a Martin Buchholz z Technickej univerzity v Berlíne prezentovali technológie využívania dažďovej vody pre zlepšovanie klímy západného Berlína, ktorý musel v čase rozdeleného nemeckého štátu hospodárne nakladať s dažďovou vodou. Skúsenosti nemeckých kolegov plánujú využiť aj Prešove, vzhľadom na to, že dažďová voda v meste odteká nevyužitá do kanalizácie a s tým súvisia aj veľké finančné náklady, ktoré znášajú obyvatelia a správcovia pozemkov.
Ako uviedol Michal Kravčík, \"z urbárnej časti mesta Prešov sa spláchne ročne do kanalizácie zruba 7,6 milióna kubíkov vody. Dažďová voda, ktorá odteká kanalizačnými zberačmi do riek Torysa a Sekčov, prispieva k povodňovej vlne približne o 5,9 až 10 percent. Za túto vodu občania mesta, správcovia a vlastníci spevnených plôch zaplatia ročne 192 miliónov korún (6,33 milióna eur). Tieto peniaze, ktoré prúdia do vodárenskej spoločnosti by sa podľa mňa dali využiť aj efektívnejšie. \"
Odborný seminár pripravilo mesto v rámci projektu kandidatúry Prešova a Prešovského samosprávneho kraja na titul EHMK 2013.